Dvere sa s treskotom zavreli. Mladík, čítajúci pri stole Proroka, sa takmer ani neobťažoval zdvihnúť hlavu. Tušil, kto to je. A naozaj, do miestnosti sa ako voda vrútil Sirius.
„Ani sa ma neopýtaš, ako mi to išlo?“ oboril sa na Námesačníka, ktorý mu venoval nevzrušený pohľad.
„Nemusím. Vidím,“ kývol rukou smerom k Tichošľapovi.
Ten odfrkol, ale uznal, že zo špinavého kabáta, roztrhaných nohavíc, strapatých vlasov a rozhnevaného výrazu je to jasné.